Náučný chodník Vojšín vytvára spojnicu medzi Národnou pamiatkou Starohutský vodopád v katastrálnom území Nová Baňa a Národnou prírodnou pamiatkou Andezitové kamenné more v katastrálnom území Malá Lehota. Poskytuje základné informácie o prírodnom a historickom prostredí v oblasti Chotár, Bujakov vrch a Vojšín. Trasa chodníka vedie prevažne lesným prostredím a má 8 zastávok. Jeho dĺžka je 10,5 km a prekonáva výškový rozdiel 350 m. Je obojsmerný a mierne náročný. Doba prechodu je cca 4 hodiny. Na každej zastávke sa nachádza tabuľa, ktorá informuje turistov o danej oblasti.

Dňa 28. augusta 1996 sa za prítomnosti hostí a sponzorov uskutočnilo slávnostné otvorenie náučného chodníka VOJŠÍN. Náučný chodník bol realizovaný za pomoci sponzorov: IZOMAT a.s., Nová Baňa, KVETA VDI Nová Baňa, FAB Slovakia s.r.o. Nová Baňa, Geologický prieskum a.s. Nová Baňa, Mestské lesy s.r.o. Nová Baňa, VÚB a.s. Bratislava, Píla-Hollý s.r.o. Bratislava a Propag studio Levice.

1. Zastávka „Stará Huta“

Obec Stará Huta bola v minulosti známe činnosťou sklárskej huty, ktorá bola v roku 1630 vybudovaná za pomoci štiavnickej komory. Vyrábalo sa tu sklo na banské a hutnícke účely. Výrobky boli vyvážané do okolitých banských miest, ba i do Rakúska a Sedmohraska. V roku 1759 bola zrušená, lebo okolité lesy sa začali prednostne využívať na potreby baní a hút. Po tomto období bola v tejto oblasti zaznamená intenzívna výroba dreveného riadu

Kostol v Starej Hute pri Novej Bani

2. Zastávka „Národná prírodná pamiatka Starohutský vodopád“

Jeden z najmohutnejších vodopádov v stredoslovenských neovulkanitoch. Podložie tvoria treťohorné sopečné horniny – andezity. Vznikol tektonickým poklesom jednej kryhy oproti druhej, čím sa vytvoril terénny skok – stena lokálne až 10 m vysoká. Výška vodopádu je 5 m. Na skalnej stene je viditeľná typická blokovitá odlučnosť. Zrútené bloky sú v podnoží steny. V potoku žije dnes už vzácny rak riečny z vtákov sa tu vyskytuje ďateľ prostredný, drozd čierny, kukučka obyčajná, oriešok obyčajný, sýkorka veľká, trasochvost biely, vodnár obyčajný. Rozloha chráneného územia je 4,24 ha.

Starohutský vodopád v Starej Hute pri Novej Bani

3. Zastávka „ Jašekova skala“

Nadmorská výška 506 m. Skalný útvar je budovaný treťohornými vulkanickými horninami andezitmi, ktoré sú odolné voči zvetrávaniu a nápadne vystupujú v okolitom teréne budovanom menej odolnými volkanoklastikami. Biologicky a krajinársko – estetický významný priestor ponúka pohľad na osadu Bukovina, ležiacu južnými smerom a súčasne i na archeologickú lokalitu Zámčisko, ktorá bola osídlená v staršej dobe železnej – halštate a plnila ochrannú funkciu. Najbližšie okolie je porastené pozostatkami pôvodných starých dubín s prímesou buka, ktoré vzhľadom na svažitosť terénu plnia najmä pôdoochrannú funkciu. V hojnom počte sa tu vyskytuje i vždyzelená popínavá liana brečtan popínavý. Všeobecne je pokladaný za treťohorný relikt.

Výhľad z Jašekovej skaly

4. Zastávka „Sedlová skala“

Nadmorská výška je 779 m. V pozadí možno rozoznať panorámu Štiavnických vrchov s dominantou Sitna /1009 m n.m./. Vrchol Sedlovej skaly ponúka výhľad i na starobylé banské mesto Nová Baňa a Štále. V 13. storočí sa tu ťažilo zlato a striebro, ťažba pokračovala s prestávkami aj neskôr, ale nedosiahla úroveň ťažby z 13 storočia. Obdobia rozmachu a úpadku sa odzrkadľovali aj na výstavbe mesta. Pre široké okolie je typický laznícke osídlenie – Štále, ktorých obyvatelia sa v minulosti zaoberali vo veľkej miere ovocinárstvom. Okolité lesné porasty predstavujú zmiešané listnaté lesy s bukom lesným, hrabom obyčajným a jaseňom štíhlym. Nelesná vegetácia je tvorená komplexami kvetnatých lúk a pasienkov. Z vzácnejších druhov flóry tu rastie napr. ľalia zlatohlavá, stavač bazový. Za fauny je pozoruhodný výskyt motýľov.

Sedlová skala

5. Zastávka „Jazerec“

Prírodné jazierko vzniklo v prirodzenej terénnej depresii, ktorá bola prehradená svahovými suťami. Predstavuje v súčasnosti už ojedinelý prirodzený mokraďný biotyp, na ktorý sa viažu i významné spoločenstvá vodných a vlhkomilných živočíchov a rastlín. Vhodné podmienky tu našli i chránené druhy obojživelníkov ako napr. salamandra škvrnitá, skokan štíhli, skokan hnedý, kunka žltobruchá. V okolitom prostredí si pozornosť zasluhujú viaceré druhy chránených spevavcov: drozd plavý, sýkorka veľká, sýkorka uhliarka, kukučka obyčajná, pinka obyčajná, kolibiarik čipčavý, penica čiernohlavá, krkavec čierny, ojedinele i dravcov, napr. myšiak hôrny.  

Jazerec

6. Zastávka „Bujakov vrch“

Osobitne významný je koncentrovaný výskyt chráneného a veľmi zraniteľného druhu flóry Slovenka  ponikleca veľkovetého. Ako jeden z ohrozovaných rastlinných druhov so zriedkavým výskytom v stredoslovenskom regióne si zasluhuje ochranu, a preto jeho trhanie a vyrývanie je zakázané.

Poniklec veľkokvetý

7. Zastávka „Vojšín“

Vojšín sa nachádza v nadmorskej výške 819 m. V pozadí možno rozoznať pohorie Vtáčnik, prírodnú pamiatku Veľký Inovec, ako aj časť chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a vrch Zobor. Juhovýchodným smerom sa naskytá pohľad na panorámu CHKO Štiavnické vrchy a Národnú prírodnú rezerváciu Sitno s nadmorskou výšku 1009 m. Geomorfologicky patrí územie do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Slovenské Stredohorie, celku Pohronský Inovec a podcelku Vojšín. Po geologickej stránke územie patrí do Stredoslovenských neovulkanitov /treťohory – neogén/. Podložie je budované sopečnými horninami andezitmi, ktoré vznikli asi pred 13 miliónmi rokov. Okolité lesné porasty sú tvorené prevažne bučinami s prímesou hrabu obyčajného, smreka obyčajného, jedle bielej, jaseňa štíhleho, javora horského. Vhodné podmienky tu našli i chránené druhy živočíchov ako dudok obyčajný, žlna zelená, plch obyčajný, rys ostrovid, mačka divá a iné.

Vojšín

8. Zastávka „Andezitové kamenné more“

Národná prírodná pamiatka Andezitové kamenné more v Malej Lehote vzniklo bez prispenia gravitácie rozpadom lávového prúdu počas mohutnej sopečnej činnosti, ktorá na tomto území prebiehala v treťohorách, na množstvo 5 a 6 bokých stĺpovitých úlomkov. Terajšie kamenné more je zvyškom pôvodne rozsiahlejšieho útvaru, z ktorého obyvatelia obce Malá Lehota odoberali kameň na stavebné účely. Dokladom toho sú bloky hornín so stopami po vŕtaní a inej ťažobnej činnosti. Mocná vrstva balvanov zabránila rozšíreniu vegetácie na tejto ploche. Ojedinele na jednotlivých kameňoch možno sledovať lišajníkovú výzdobu. V blízkosti kamenného mora sa nachádzajú z ihličia vystavané mraveniská mravca lesného.

Kamenné more v Malej Lehote

Všetkých milovníkov prírody pozývame na príjemnú prechádzku prekrásnou prírodou.